Články

Potreba „demokracie“ v ECAV.

V knihe „LUTHER“, život a dielo reformátora, od  autora Rolanda H. Baitona  v kapitole 13. – Nijaký iný základ, sa píše: „Najpodstatnejším problémom (rozumej u Luthera) bol vždy Boh a vzťah človeka k Bohu. Z tohto dôvodu pristupoval k politickým a spoločenským záležitostiam pomerne ľahostajne. Čokoľvek napomáhalo porozumenie a praktizovanie Božieho slova, bolo treba podporiť, a proti čomukoľvek, čo prekážalo, sa bolo treba postaviť. Práve preto nemá zmysel skúmať, či Luther bol demokratom, aristokratom, autokratom alebo niečím iným. Hlavný cieľ videl v náboženstve a všetko ostatné považoval za vedľajšie.“

S týmto názorom Luthera i autora bezvýhradne súhlasím. Veď koľko sa len naomieľame, že sme demokratickou cirkvou, namiesto toho, aby sme sa snažili byť cirkvou Pána Ježiša Krista. Nejednota v generálnom presbyterstve, či na synode je jasným dôkazom, kde nás „demokracia v cirkvi“ zaviedla. Namiesto služby do popredia vstúpila moc so svojim: „Ak stojíš pre svojim nadriadeným, tak vždy najprv sklapni opätkami!“ Potom sa niet čomu čudovať, že nás ubúda, že do ECAV sa pomaly, skryte, ale isto vkráda katolícky klerikalizmus (vláda a moc ordinovaných), v ECAV pôsobia, dovolím si tvrdiť, že nelegálne, (nezákonne, bez poriadku) občianske združenia, mnohokrát v rozpore s Písmom a Symbolickými knihami, vieroučne postavené kdesi v pietizme (hnutie, ktoré kladie dôraz na zbožnosť a činorodé kresťanstvo) a charizmatickom, letničnom hnutí.  Chceme „demokraciu“, tak preto musia byť tri dištrikty, a ak generálny biskup Miloš Klátik prehlási, že v ďalšom volebnom období po prijatí novej štruktúry nebude kandidovať, tak ECAV sa dostane na výslnie pred všetkými kresťanskými cirkvami. (To je už bezpredmetné, lebo synoda k novej štruktúre nebude. Je to výsledok zmeny „pomeru síl“ v generálnom presbyterstve.) Bez paritného, (rovnocenného, čo do počtu medzi ordinovanými a neordinovanými), zastúpenia v riadiacich orgánoch, nebudú tieto orgány schopné pracovať, lebo na potrebe mať k tomu patričné vzdelanie nezáleží, len aby ordinovaní neboli pri rozhodovaní neordinovanými prehlasovaní. (Nie som proti tomu, ak v týchto orgánoch budú prevládať ordinovaní, pokiaľ budú na daný post vzdelanostne kompetentní).

V generálnom presbyterstve zmenil sa „pomer síl“, a tak až teraz uvidíte, ako nám to v cirkvi pôjde. Mnohí tí, čo sú do úradu ECAV demokraticky, podľa platných zákonov ECAV, zvolení si radšej previazali oči čiernou šatkou samovlády, aby nevideli ľahostajnosť tých deväť desatín členov ECAV, ktorí putujú bezprizorne po cestách sveta do chápadiel samotného satana.

Nie je mnoho tých, čo si pretreli oči a umyli ich vo vode zodpovednosti podľa ordinačného sľubu, či sľubu pri úvode do úradu cirkvi. Doslova drú, bez ľudskej pomoci, niekedy až za hranicu svojich ľudských síl, upadajúc tak i do choroby, bez povšimnutia nadriadených, pomoci tých, ktorých k tomu cirkev povolala, majúc oni iba modlitbu a dôveru v Trojjediného Boha.

Ako inak mi majú vyznieť, ak nie smiešne a nezmyselne spory, hašterenia, presadzovanie vlastných názorov, vyhlásenie, odvolania a čo ja viem, čo všetko sa ešte na pôde „hornej“ cirkvi deje. Niet pokory, niet lásky, niet ani viery. Lebo keby tak bolo, dávno by vládol v ECAV pokoj, ten Pánom Bohom daný. Kde by stál Pán Ježiš Kristus, keby bol prítomný na generálnom presbyterstve, či synode. Zaplakal by tak, ako nad Jeruzalemom, lebo nenašiel by lásky medzi účastníkmi, alebo na ktorú stranu „síl“ by sa pridal?

Ako z tohto bahna pýchy vyviaznuť? Jediná cesta je cesta kríža. Bez uvedomenia si, čo Boh, skrze svojho Syna, Pána Ježiša Krista vykonal to nepôjde. Všetkým, bez rozdielu, všetkým v celej ECAV je potrebné kľaknúť na kolená a prosiť o odpustenie, v pokore priznať svoju hriešnosť a objať vrúcne a s láskou svojho brata i sestru. Kto to s pomocou Ducha Svätého nedokáže, ten musí z úradu odísť, ten nemôže ani kandidovať lebo nevnáša do cirkvi pokoj.

Trojjediný náš Bože. Prosíme Ťa, vstúp medzi nás hriešnych a utíš a očisti naše srdcia napadnuté nesvármi, hašterivosťou i nejednotou. Pane Ježiši Kriste, Ty niesol si na kríž i tieto naše hriechy, odpusť nám a uzdrav choré konanie. Prosíme a svetlo Ducha Svätého, ktoré nám bude nápomocné do budúcich dní. Podľa Tvoje vôle, Bože, nech sa stane. Amen.

 

V Hybiach, 11.8.2017                                                       Ondrej Mrlian        

Komentáre sú uzavreté.