Články

Quo vadis ECAV- kam kráčaš naša evanjelická cirkev je v súčasnosti závažná, aktuálna téma na zamyslenie a na verejnú diskusiu. Práve teraz, keď sa konečne začínajú na stránkach EPST zverejňovať informácie o nie priaznivých informáciách a škandáloch v našej  cirkvi, ktoré sa dlhodobe zametali pod koberec.  Aká je teda súčasná situácia v našej evanjelickej cirkvi? Aká je jej budúcnosť?

Už posledné sčítanie príslušnosti k niektorému z oficiálnych vierovyznaní ukázalo, že nás je stále menej – len 5,8% z populácie Slovenskej republiky. Dokumentujú to aj cirkevné štatistiky a návštevnosť v našich chrámoch. Kde sú tie časy, keď naše chrámy boli plné a aj nešporné bohoslužby boli vo viacerých cirkevných zboroch pravidelne navštevované !

Mnohí tento neutešený stav bagatelizujú a zľahčujú. Nenahovárajme si však niečo, čomu sami úprimne neveríme. Bez predsudkov, výhovoriek, ružových okuliarov a falošných ilúzií   postavme sa  pravde priamo. Lebo len pravda nás vyslobodí !

Naivne sme sa viacerí domnievali, že po roku 1989 po Nežnej revolúcii a obnovení náboženskej a duchovnej slobody sa plnohodnotne obnoví duchovný život, ako to bolo do roku 1950. Opak je pravdou, a viacerí evanjelici asimilovali nie len s bývalým režimom, ale neskôr podľahli aj všetkým nerestiam novej doby. Materializácia spoločenského života, túžba po rýchlom zbohatnutí a lepšom živote zatlačila do pozadia otázky viery v Boha, morálky, etiky a lásky k cirkvi, ktoré sa v minulosti pestovali v našich rodinách. Bohužiaľ dotklo sa to aj našej cirkvi. Biskup Čobrda v minulosti v príhovore k našej mládeži povedal: ….“Bolo by tragickým omylom myslieť si a sa ubezpečovať, že nám a najmä vám, našej evanjelickej mládeži nehrozí nijaké nebezpečenstvo v duchovnom, mravno-náboženskom a cirkevnom ohľade“. Stalo sa tak. Niekde vďaka Bohu, a obetavým kňazom sa podarilo nadviazať na predošlé obdobie, ale je to zúfalo málo ! Upadli sme do letargie a nahovárame si  sa že je všetko v poriadku. Nie je ! Nevyhovárajme sa že za všetko môžu len naši kňazi. Sme cirkev všeobecného kňazstva a máme preto rovnakú zodpovednosť za osudy našej martýrskej cirkvi, ktorá vždy musela sa v minulosti boriť a bojovať proti nebezpečenstvu a záhube. Ale vydržala! Po viacročných skúsenostiach musím konštatovať, že všeobecne došlo k „odcudzeniu“ laického stavu. Aj zásluhou niektorých kňazov, ktorí  nepripúšťajú stratu svojej dominancie v cirkevnom zbore. Napriek tomu, že dnes je iná doba v porovnaní s minulosťou, keď farár a učiteľ boli nositelia pokroku v ekonomickom a duchovnom živote spoločnosti. Dnes  laický stav svojou  prítomnosťou  a prácou  v oblasti vedy, techniky a humanitných vied  by mohol viac spolupracovať a napomáhať práci v cirkevnom zbore. Ale nie je tomu tak, pretože mnohým    kňazom  to  vyhovuje, prípadne spolupracujú s „vyvolenými“ a spriaznenými osobami z laického stavu s ktorými manipulujú s mienkou veriacich.. Veď kto by  neveril viac ako farárovi, ktorý by mal byť osobou s vysokou morálkou, bezúhonnosťou a spravodlivosťou ! Bohužiaľ, mnoho krát nie je tomu  tak. Vo viacerých prípadoch  nenáležite ba až trestuhodne sa starajú o hospodárenie v cirkevných zboroch ktorému nerozumejú, a aj preto  dochádza vo viacerých prípadoch k veľkým hospodárskym  škodám. Ich prvoradou úlohou je šíriť Kristove evanjelium a organizovať duchovný život cirkevného zboru. Bohužiaľ takáto nezodpovedná práca má  dopad aj na dôveryhodnosť cirkvi a jej predstaviteľov. Aj to odrádza mnohých od návštev  našich chrámov a aktívnej participácii na duchovnom živote cirkevných zborov. Zodpovednosť za chod našej cirkvi majú volené orgány, vrátane našich biskupov a seniorov. Je neetické a nemorálne  prehliadať tieto prehrešky. Aj výkonným orgánom našej cirkvi – Generálnym presbyterstvom, ktoré svojimi uzneseniami odmieta sa vyjadriť ku všetkým prehreškom a označiť vinníkov týchto kauz.  Vrhá to  zlé svetlo na  našu cirkev, ktorá sa stáva málo dôveryhodná v očiach nie len evanjelickej verejnosti. Tí ktorí tak robia si neuvedomujú že súhlasia nie len s hriechom, alej robia „medvediu“ službu našej cirkvi.   Som rád, že súčasný generálny dozorca  Imrich Lukáč na stránkach EPST, aj napriek protestu viacerých /!/ aj „zainteresovaných“, o tom hovorí ! Veď keď si nebudeme hovoriť pravdu a legalizujeme hriech, kde je  naša evanjelická morálka a hrdosť!

Som pohoršený, keď „tí“ ktorí boli potrestaní, obchádzajú prostredníctvom svojich priaznivcov cirkevné grémia a pod rúškom reštrukturalizácie  cirkvi chcú dosiahnuť likvidáciu najvyššieho  cirkevného orgánu, ktorý  reprezentuje cirkev doma a v zahraničí. A to len preto, že ten ich pranieruje. Ale práve jej predstavitelia poukázali a rozhodli o ich závažnom porušení cirkevno-právnych predpisov! Je to zahanbujúca   úbohosť, malichernosť a osobný egoizmus. Nevynímajúc aj  niektorých súčasných   predstaviteľov cirkvi !

„Reformáciu“ naša cirkev potrebuje. Organizačnú, duchovnú aj personálnu. Stagnujeme ba upadáme, je nás stále menej a menej, je však len a len na nás či to dopustíme. Slovenská evanjelická jednota chce prispieť v predvečer 500.výročia Reformácie k zmene,  a navrhuje a iniciuje diskusiu o obnove duchovného života, morálky, etiky a dôveryhodnosti našej drahej evanjelickej cirkvi na stránkach EPST. Vyzývam všetkých, ktorým záleží na osude našej  evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku , aby sa zapojili  do diskusie a konečne:

hovorme si pravdu, lebo len tá nás vyslobodí !                

 

J.Holčík,

predseda Slovenskej evanjelickej jednoty  o.z.

Bratislava 23.01.2016.

Komentáre sú uzavreté.